utorok 22. mája 2012

Kapitán Chára: „Základ úspechu? Verili sme jeden druhému“


Krátko po návrate na Slovensko, následnej oslavnej jazde mestom v otvorenom autobuse a samotných oslavách striebornej priečky na bratislavskom námestí SNP sa slovenskí hokejoví reprezentanti presunuli na večeru do hotela neďaleko Zimného štadióna Ondreja Nepelu.
Tam sa už na nich „vrhli“ zástupcovia médií. Pochopiteľne, že jedným z najobletovanejších a najžiadanejších bol kapitán Vůjtekovej družiny Zdeno Chára (35), ktorého direktoriát turnaja vyhlásil za najlepšie obrancu svetového šampionátu. Zaujímavosťou je, že do streleckej listiny sa tento obor spod Tatier zapísal až vo finálovom zápase. A to hneď dvakrát, keďže práve on sa postaral o oba presné zásahy slovenského tímu.
Zdeno, prebolela už aspoň čiastočne finálová porážka so silným Ruskom?
„Ťažko povedať. Isté totiž je to, že keď sme sa už dostali do finále, chceli sme aj ten posledný súboj na turnaji vyhrať. Bohužiaľ, nevyšlo to a to nám je ľúto. O to viac, že prvú tretinu sme nezahrali vôbec zle, práve naopak, ujali sme sa v jej úvode vedenia. V tej druhej dvadsaťminútovke sme sa však nevyhli viacerým zaváhaniam a súper nás kruto potrestal. Potom už pohodlne kontroloval svoj náskok. Napriek tomu sme sa v záverečnom dejstve snažili ešte duel zdramatizovať, no priznám sa, že už nám dochádzali sily a nevyšlo nám to. Škoda, mohlo byť na Slovensku ešte veselšie.“
Aj striebro je však nádherné, banovať teda vôbec nemusíte. Čo vám z tohto šampionátu zostane najviac v pamäti?
„Predovšetkým fantastický kolektív. Hrali sme jeden za druhého, pomáhali sme si, všetci do jedného išli na dno svojich síl. Som rád, že som mohol byť kapitánom tohto mužstva. Myslím si, že z Helsínk sme mohli všetci odísť so vztýčenými hlavami a byť právom hrdí na to, čo sme na severe Európy tento rok dokázali. Som rád, že sme svojou hrou chytili opäť za srdcia slovenských fanúšikov. Zároveň by som sa im rád poďakoval za to, ako nás v pondelok v Bratislave privítali. Bolo to niečo úžasné! Takéto momenty zostanú každému z nás navždy v pamäti.“
Hokejoví odborníci sa zhodujú, že nemalú zásluhu na striebornom úspechu má český kormidelník Vladimír Vůjtek. Čo vy na to?
„Svätá pravda. Je to veľmi kvalitný kouč, ktorý okrem vynikajúcich trénerských schopností má i pozitívne ľudské vlastnosti. Dobre teda vedel, čo tím potrebuje a čo by mohlo na každého jedného súpera platiť. Bolo radosťou s ním, ale i s celým realizačným tímom spolupracovať.“
Vráťme sa ešte na okami k udeľovaniu medailí. Vy s Tomášom Kopeckým ste počas tohto aktu mali na sebe drese nebohého Pavla Demitru. Plánovali ste to už vopred?
„Áno. Chceli sme si aspoň takýmto spôsobom uctiť jeho pamiatku. Je totiž stále v našich srdciach a veľmi nám chýba. Vieme, že sa na nás zhora pozeral.“
Myslíte si, že po tomto úspechu svitne slovenskému hokeju na lepšie časy?
„Bol by som veľmi rád. Zisk akéhokoľvek cenného kovu, v tomto prípade striebornej medaily je pozitívny krok. Som rád, že aj bez viacerých hráčov z NHL, ale i ostatných kvalitných slovenských hokejistov, ktorí sa na šampionáte nemohli zúčastniť, sme takéto niečo dokázali. Áno, bola to tvrdá drina, no i neskonalá túžba po víťazstvách. Už od prvého dňa fungovalo všetko na sto percent. Nehrali sme sa na individuality, každý jeden dobrý výsledok bol dielom silného tímového ducha. Verili sme jeden druhému.“
Kedy vám počas šampionátu bolo najťažšie?
„Každý zápas, každý deň na tomto turnaji bol ťažký. Či už fyzicky alebo psychicky. Keď sa nám však na krku zaleskli medaily, všetko to z nás opadlo a už bolo dobre.“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára