štvrtok 22. septembra 2011

„Big Z“ je späť, Chára v stredu opäť trénoval


Slovenský kapitán tímu zámorskej hokejovej NHL Boston Bruins Zdeno Chára po jednodňovom voľne v stredu opäť trénoval.
 
Informoval o tom internetový portál NESN.com. Tridsaťštyriročný obranca sa zranil na pondelkovom tréningu svojho tímu, keď ho do oblasti kolena trafil pukom jeden zo spoluhráčov.
 
Pre spomenutú zdravotnú indispozíciu vynechal Zdeno Chára aj stredajší prvý prípravný duel svojho tímu proti Ottawe. Tréner Bruins Claude Julien v stredu informoval, že zranenia trápia aj obrancu Joa Corva a útočníka Davida Krejčího.

pondelok 19. septembra 2011

Zdena Cháru trafil puk a na tréningu predčasne skončil


   
   

Slovenský hokejista Zdeno Chára musel pre zranenie nohy predčasne opustiť pondelňajší tréning Bostonu Bruins.
Na tréningu B-skupiny kempu Bruins na štadióne TD Garden ho puk trafil do oblasti ľavého kolena z vnútornej strany. Kapitán úradujúcich víťazov Stanleyho pohára inkasoval ranu pri pokuse jedného zo spoluhráčov vyhodiť puk z obranného pásma. Po zásahu sa Chára pomaly pozbieral z ľadu a hoci dokončil striedanie, následne opustil tréning. Jeho účasť v modelovanom súboji medzi čiernymi a bielymi je zatiaľ otázna. 

"Inkasoval strelu do vnútornej strany nohy. Uvidíme, ako sa to zranenie vyvinie, zatiaľ sme však len v prípravnom kempe, takže ak bude treba, aby jeden deň pauzoval, nebude to problém," informoval miestne médiá tréner Claude Julien a dodal: "Ak bude v utorok v poriadku, bude môcť pokračovať. Ešte uvidíme. Je to deň po dni, kedy po strele vznikajú modriny na vnútornej strane nohy."

streda 14. septembra 2011

Chára priletí na pohreb Demitru, vynechá štart kempu



   

Slovenský hokejový obranca Zdeno Chára sa vrátil do rodnej krajiny, aby sa zúčastnil poslednej rozlúčky so svojím dlhoročným priateľom a spoluhráčom z reprezentácie Pavlom Demitrom
Kapitán Bostonu Bruins sa preto nezúčastnil na každoročnom golfovom turnaji tímu NHL a možno nestihne ani začiatok prípravného kempu.
    
"Chára opustil tím na pár dní. Vrátil sa na Slovensko, aby sa zúčastnil na pohrebe dobrého priateľa Pavla Demitru," napísal internetový portál csnne.com.
    
Pohreb Demitru, ktorý prišiel o život pri havárii lietadla na palube s hráčmi a ďalšími členmi tímu Lokomotiv Jaroslavľ, sa uskutoční vo štvrtok v Trenčíne. Prípravný kemp Bostonu štartuje cez víkend.
    
Na pohreb priletia Chára a jeho agent Matt Keator, ktorý zastupoval aj tragicky zosnulého Demitru. "Šiel späť na Slovensko, na pohreb Demitru. Nebude tu na začiatok kempu," informoval generálny manažér Bostonu Peter Chiarelli.

Pavol Demitra (*29. november 1974 - †7. september 2011)


Pavol Demitra (*29. november 1974 - †7. september 2011)

Pri leteckom nešťastí neďaleko Jaroslavľ zahynul 7. septembra 2011 hokejista Pavol Demitra. Jedna z najväčších osobností novodobej histórie Slovenska, Pavol Demitra, zahynul pri leteckom nešťastí neďaleko letiska Jaroslavľ, 250 km od Moskvy. Jeho tím ruskej KHL Lokomotiv Jaroslavľ cestoval na zápas do Minsku. Nedoletel. Lietadlo Jak - 42 sa zrútilo, pričom na palube bolo 44 ľudí, z toho 37 hokejistov. Medzi nimi aj Paľo Demitra a traja českí hokejisti - Jan Marek, Josef Vašíček a Karel Rachůnek.


    Detské šťastie: Jakob so slovenskými reprezentantmiPali s Jakobom pár dní pred tragédiou

    štvrtok 8. septembra 2011

    Symbolická výhra Lokomotivu Jaroslavľ


    Namiesto štvrtkového zápasu kontinentálnej hokejovej ligy (KHL), ktorý mali odohrať Dinamo Minsk a Lokomotiv Jaroslavľ, sa v jednej z najmodernejších arén v Európe odohral smútočný ceremoniál na pamiatku hráčov Lokomotivu Jaroslavľ, ktorí v stredu zomreli pri leteckom nešťastí.
    Pred štadiónom sa zhromažďovali ľudia, ktorí nosili kvety a zapaľovali sviečky, potom sa viac ako 10 000 hokejových fanúšikov, ktorí mali vstupenky a permanentky na úvodný zápas v sezóne, presunuli do haly.
    Na ploche boli stojany s fotografiami zomrelých hráčov. Na ľad za sprievodu orchestra vykorčuľovali domáci hráči a každý z nich sa postavil k jednej fotografii. Potom každý z nich ako dôkaz spolupatričnosti a sústrasti strelil puk do vlastnej bránky, čo symbolizovalo víťazstvo Lokomotívu.
    Záver panychídy patril bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý vykorčuľoval v hokejovej výstroji na ľad a predniesol dojímavý prejav, počas ktorého ľudia tlieskali, no aj plakali a modlili sa.

    Chára: "Demitra bol Pán hráč, ale hlavne oddaný otec"


       

    Kapitán "Bruins" Slovák Zdeno Chára sa v stredu po letnej prestávke vrátil do Bostonu, kde ho čakajú klubové povinnosti tréningového kempu.

    Ukážkový obranca sa teší na novú sezónu, no Chárove srdce trápi žiaľ...Pri leteckom nešťastí ruského tímu Lokomotiv Jaroslavľ tragicky zahynul okrem iných obetí aj Chárov dlhoročný priateľ a spoluhráč z rôznych súťaží i reprezentácie Slovenska Pavol Demitra.
    "Je to strašné. Je to tragické a otriaslo to celým svetom, zvlášť tým hokejovým. Všetkých nás mrzí čo postihlo rodiny hráčov..nie je to niečo, čo sa dá ľahko prehltnúť. Poznal som Pavla veľmi dobre, vyrastal som s ním.. boli tam viacerí ľudia s ktorými som už hral, bol tam aj tréner Brad McCrimmon, ktorého som poznal z 'Islanders'. Keď poznáte hráčov a ľudí ako osoby, ktoré sú vám blízke, potom sú také správy pre vás zničujúce," povedal Chára po tréningu. 
     
    "Pavol bol uvoľnený chlap. Vždy bol priateľský a s nikým nemal konflikty. Bol naozaj veľmi obľúbený medzi ostatnými chalanmi. Všetci vieme, že bol nesmierne talentovaný hráč, no ľudia pravdepodobne nevedia, že bol aj oddaným otcom, ktorý sa snažil byť vždy so svojimi deťmi. Myslím, že to hovorí samo za seba. V období, keď mal ponuky z NHL sa rozhodol pre návrat domov kvôli svojim deťom a svojej manželke...vtedy, keď mali začať chodiť do školy a vybrali si školský systém na Slovensku. Je to veľmi smutný čas...," dodal Chára pre nhl.com.

    Paľo, odpočívaj v pokoji!




     Paľo, odpočívaj v pokoji!




    Sú chvíle, kedy sa ťažko hľadajú slová a chvíle, kedy slzy potlačiť neviete. Paľko Demitra, človek, ktorý písal históriu slovenského hokeja. Človek, ktorý svojou hrou zdvíhal ľudí zo sedadiel. Človek, ktorý je motiváciou pre začínajúcich hokejistov. Človek, ktorý hrá so srdcom a je hokejistom telom i dušou a hlavne ...hráč, ktorý dal slovenskému hokeju naozaj veľa a preto mu patrí jedno obrovské ĎAKUJEM! Nezabudnuteľná 38 ostane navždy nezmazateľným písmom zapísaná v srdciach hokejových fanúšikov... Odpočívaj v pokoji... Stále tomu nedokážeme a NECHCEME uveriť.
    Môže byť tisíc režisérov, milión ciest, nekonečno želaní... ale cestu osudu každého z nás, si píše život sám a nie vždy to končí podľa našich predstáv. Číslo 38 už nikto iný, 

    Všetci vieme, prečo nám budeš chýbať, Paľko...


       

    Odchod žiadneho človeka nezostane bez trúchlenia. Ak odíde významný predstaviteľ krajiny, smúti celý národ. Šport na medzinárodnej úrovni stimuluje národné povedomie, prebúdza národnú hrdosť a zjednocuje ľudí.
    Pavol Demitra († 36) za sebou zanechal veľmi veľa. Jeho góly v slovenskom reprezentačnom drese priniesli veľa radosti azda všetkým, čo len trochu zainteresovaným športovým nadšencom. Nebol však len reprezentantom, bol klubovým hráčom, priateľom, synom, otcom aj manželom. 

    Včera večer sa rozhoreli sviečky v mnohých slovenských mestách, pred hokejovými štadiónmi i v mnohých domácnostiach. Slovensko smúti, Paľo bol miláčikom národa. Bude nám chýbať z mnohých dôvodov...

    Nikdy neodmietol reprezentovať

    Zúčastnil sa na piatich svetových šampionátoch (1996, 2003, 2004, 2005, 2007), v roku 2003 Slovensko i vďaka jeho pamätnému gólu pomedzi betóny českého brankára Tomáša Vokouna získalo bronzové medaily. S dvojkrížom na hrudi bojoval i na troch olympiádach (2002, 2006, 2010). Na tej poslednej vo Vancouveri bol jedným z vodcov slovenského tímu a stal sa najproduktívnejším hráčom turnaja. Slovensko tam siahalo na medaily. V reprezentácii odohral dohromady 77 zápasov a strelil 27 gólov. Po domácich majstrovstvách sveta sa so slzami rozlúčil s reprezentačným dresom. Ešte stále však nevylúčil návrat. Osud rozhodol zaňho. Už si nikdy nezakričíme pri jeho góloch, už nikdy neuvidíme jeho typickú gólovú oslavu so zdvihnutými rukami...

    Výborný na každom fronte

    Bol to rodený hokejový talent, ktorý sa vypracoval na špičkového hráča zámorskej NHL. Začínal v tíme Ottawa Senators, odkiaľ v roku 1997 odišiel do St. Louis, kde zažiaril a zažil najúspešnejšie roky svojej hokejovej kariéry. Vytvoril tam aj silný útok s Michalom Handzušom a Ľubomírom Bartečkom na krídlach. V drese "bluesmanov" strávil osem sezón a patril medzi najlepších hráčov tímu. Počas výluky v NHL (2003/2004) odohral sezónu v Dukle Trenčín a slovenským fanúšikom predvádzal skvelé hokejové divadlo. Po návrate do zámoria začal v Los Angeles, kde sa stretol s Ľubomírom Višňovským. Nasledovali dva skvelé roky v Minnesote s "parťákom" Mariánom Gáboríkom. Posledné dve sezóny v zámorí strávil vo Vancouveri a odtiaľ potom prišiel späť na starý kontinent. Našiel si miesto v ruskom Lokomotive Jaroslavli a počas svojej prvej sezóny v KHL doslova exceloval. Robil skvelé meno slovenskému hokeju v každom kúte sveta. V tejto sezóne chcel s Lokomotivom vyhrať Gagarinov pohár. Už nebudeme počuť o jeho hetriku v KHL, už nepomôže žiadnemu tímu...

    Veľké srdce na správnom mieste

    Mali ho radi všetci, ktorí s ním prišli do kontaktu. Všetci, ktorí s ním niečo zažili. V hokeji bol vždy veľkým srdciarom, dokázal strhnúť spoluhráčov i masy fanúšikov. Bol vodcom, ktorý motivoval všetkých okolo seba. V zámorí si naňho spomínajú ako na najlepšieho spoluhráča. Bol skvelým priateľom na ľade i mimo neho. Hokej miloval rovnako ako svoju rodinu a takisto mu odovzdával všetko. Koľkokrát sme sa dívali ako bojoval do posledného dychu a nevzdával sa za žiadnych okolností. Pamätáme si jeho smutnú tvár po tom, čo Slovákom len o vlások unikla historická olympijská medaila vo Vancouveri. Pamätáme si jeho slzy, keď sa v Bratislave lúčil s reprezentáciou a ľúto bolo všetkým. Jeho srdce už neudrie, už nebude plakať, slzy zostávajú len v našich očiach...

    Hviezda, vzor a idol pre všetkých

    Ako hokejista sa stal národným hrdinom, pre jeho charakter si ho Slováci zamilovali. Bol príkladným človekom i športovcom. Nepoznal pýchu, nepotreboval ju. Neodmietal ľudí, nikdy nepohrdol žiadnym svojím fanúšikom. Na ľade sa správal čestne a športovo. Na sociálnych sieťach je jasne vidieť, že jeho smrť zasiahla každého. Dotýka sa to všetkých generácií. Videli sme slzy na tvári detí, jeho rovesníkov i smútok v očiach tých najstarších. Bol hviezdou počas svojho života a to nie len ako skvelý hokejista. Teraz už zostane navždy hviezdou nanajvýš na nebi spomienok...

    Otec a manžel

    Mal rodinu ako my všetci. S manželkou Máriou mal dve deti, syna Lucasa a dcéru Zaru. Dcérka mala dvojča Tobiasa, ktorý zomrel v roku 2005 štyri dni po narodení pre vážnu vrodenú chybu dýchacích ciest. Rodina Demitrovcov si tak musela prežiť ťažké chvíle. Zdravotné problémy však potom trápili aj jeho manželku, ktorá bojovala s vírusom, ktorý napadol i jej srdce a dlho sa musela liečiť. Paľo kvôli svojej rodine nikdy neváhal opustiť tím a dokázal zo dňa na deň letieť aj cez polovicu sveta, len aby bol pri svojich najbližších. Rodina bola uňho vždy na prvom mieste. Jeho synček Lucas má v súčasnosti osem rokov a hokej ho vďaka otcovi celkom pohltil, vyrastá z neho nádejný hokejista. Snáď raz bude ako jeho otec. Škoda, že mu tatino už nikdy neporadí. Už nikdy neuvidí, ako vyrastá, ako sa zlepšuje...

    Zjednocovateľ

    Jeho smrť označili zámorskí novinári ako "tragickú stratu". Bol ako balík výbornej nálady, ktorá zocelila každú partiu, do ktorej prišiel. Ľudia s ním boli spätí, pretože bol otvorený ku každému. Mal v sebe niečo, čo dokázalo spojiť mäsy ľudí. Zapísal sa do pamäte a do srdca všetkých, ktorí s ním pracovali. Aj jeho odchod spojil milióny ľudí po celom svete, trúchliacich a smútiacich...

    Člen výnimočnej generácie

    Je jasné, že odišiel jeden z hokejových géniov. Odišiel jeden z najlepších hokejistov na Slovensku i na svete. Odišiel člen starej skúsenej generácie hráčov, ktorí urobili malej krajine pod Tatrami v NHL veľké meno. Hovorilo sa o ňom ako o jednom z najkomplexnejších svetových útočníkov, mal skúsenosti na rozdávanie. Chcel dohrať poslednú sezónu v Jaroslavli a potom sa vrátiť domov. Plánoval pracovať s mládežou v Trenčíne. Jeho život a jeho kariéra je hodná knihy či filmu. Takíto ľudia by nemali odchádzať takto nešťastne a priskoro. Prinášal iným radosť...

    Na Pavla Demitru náš malý národ nikdy nezabudne. Nezabudne naňho žiadne miesto na svete, ktoré poctil aspoň na chvíľu svojou prítomnosťou. Je to obrovská strata, ktorú už nejde vrátiť späť. Takéto slová sa ťažko píšu a ešte ťažšie čítajú...

    streda 7. septembra 2011



    Paľko veľka vďaka za všetko...

       
    )


    Pietna spomienka Pavla Demitru


    Zožal množstvo hokejových úspechov, ale fanúšikovia a hokejová verejnosť si ho budú pamätať predovšetkým pre okamihy smútku a dojatia. Pavol Demitra 9. mája plakal, keď sa definitívne lúčil s reprezentačným dresom. O štyri mesiace neskôr plače za ním Slovensko i kusisko hokejového sveta. Pri leteckom nešťastí zahynul príkladný športovec a skromný otec dvoch malých detí. 
     
    Keď sa slovenskí hokejisti na historických domácich MS lúčili s fanúšikmi po predčasnom vyradení, Demitrov predchodca na pozícii kapitána "veľkých" slovenských tímov Miroslav Šatan vyhlásil, že sa nestala žiadna ľudská tragédia a hokejový život ide ďalej. V stredu 7. septembra 2011 znejú tieto slová mrazivo. Stala sa totiž ozajstná ľudská tragédia.
     
    Vtedy, po zápase s Dánskom, si Demitra najviac zo všetkých užil búrlivý potlesk v stoji, transparenty, ďakovania. "Je to naozaj ťažké povedať, toto je môj posledný zápas. Ako sme všetci videli, Paľo Demitra sa neubránil silným emóciám," vyznal sa v bratislavskej aréne Šatan aj za svojho kamaráta. Nikto nemohol tušiť, že to bolo po poslednom súťažnom zápase veľkého hokejistu, na ten nasledujúci v stredu nedoletel. 
     
    Tragickou nostalgiou zostanú aj Demitrove slová na augustovej bratislavskej slávnosti Zlatý puk: "Hokej dokáže byť nevyspytateľný a niekedy sa nedarí, aj keď človek veľmi chce. Nepadalo nám to tam, ale aj v tom je táto hra úžasná, že po neúspechu si chce človek znova dokázať, že na to stále má a teší sa na ďalšie zápasy.  Tvrdo sa pripravujem a verím tomu, že sezóna bude úspešná. Sadol som si so spoluhráčmi, najmä s Josefom Vašíčkom a Karlom Rachůnkom, fungovalo nám to aj v presilovkách. Nechcem to zakríknuť, ale keď si sadnete s dobrými hráčmi a vzájomne si vyhovujete, hrá sa vám oveľa ľahšie. Máme mužstvo na to, aby sme šli v sezóne ďaleko. Každý hokejista túži po víťaznej trofeji. V NHL je to Stanleyho pohár, v KHL Gagarinov. Pre mňa je táto méta v súčasnosti najdôležitejšia."
     
    Pamiatku hokejistu Pavla Demitru si v stredu pred Zimný štadión v Trenčíne prišlo uctiť asi 300 ľudí. Pred jeho fotku s nadpisom "Paľo, ďakujeme!", kládli zapálené sviečky, postupne pribúdali aj kvety a transparenty.
     
    Pietu vzdali organizátori akcie aj krížom a menom Palo, postavených z kahancov. Čierna zástava veje na zimnom štadióne aj na Mestskom úrade v Trenčíne. Na pietnom akte sa zúčastnila aj Demitrova manželka, ktorá ťažkú chvíľu neuniesla a skolabovala. Organizátori ju odviedli do útrob štadióna.
     
    Niektorí z prítomných sa neubránili slzám, iní venovali Demitrovi modlitbu. „Je to strašná tragédia, nikto z nás to nečakal,“ povedala jedna z účastníčok. Ľudia začali zapaľovať sviečky už hodinu pred oficiálnym začiatkom pietnej akcie. Postupne ich pribúdalo, až kým sa celý vchod pred zimným štadiónom nezaplnil. 
     
    Kapitán nášho reprezentačného hokejového mužstva sa rozlúčil so slovenskou reprezentáciou na majstrovstvách sveta v hokeji v máji tohto roka. Jeden z najlepších útočníkov NHL reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v rokoch 1996, 2003, 2004, 2005 a 2007. Predstavil sa aj na ZOH 2002 v Salt Lake City. Na ZOH 2006 v Turíne bol kapitánom slovenského mužstva. Reprezentoval aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004. Odohral 77 zápasov a strelil 27 gólov.
     
    Ruský hokejový klub Lokomotiv Jaroslavľ postihla veľká tragédia, pri nehode lietadla s hráčmi dnes zahynulo podľa ruských zdrojov minimálne 42 ľudí. Hokejisti cestovali do Minska na svoj úvodný zápas sezóny. 
     
    Asi tri tisícky fanúšikov Lokomotivu sa v stredu zhromaždilo pri športovom komplexe Arena 2000 na Gagarinovej ulici v Jaroslavli, aby si uctili pamiatku hokejistov, ktorí zahynuli pri leteckej katastrofe.
     
    Mnohí prišli s kvetmi, alebo klubovými suvenírmi. V uliciach jazdili taxíky a autá s klubovými zástavami Lokomotivu. Veľa ľudí zapaľovalo sviečky. Okolo športového komplexu rozvinuli veľký plagát, na ktorom bolo napísané: "Chlapci ďakujeme vám."