Chára sa necíti ako celebrita, športovci to vnímajú inak.

Príchod slovenského obrancu vzbudil v prvých dňoch veľký záujem novinárov aj športovcov, ktorí ho v dedine radi vyhľadávajú.

Tichý, ale pritom prirodzená autorita. Zdeno Chára si vie spraviť poriadok, či už medzi hráčmi alebo novinármi. „Prosím vás, pýtajte sa pekne po jednom. Neprekrikujte sa ako v piatok kanadskí novinári,“ upozorňuje nás Chára slušne po prvom tréningu.

Z jeho hlasu ide rešpekt, ale zároveň aj akési porozumenie. Tesne predtým hovoril Milan Jurčina o tom, ako kapitána všetci spoluhráči vyhľadávajú a pozorne počúvajú každé jedno jeho slovo.

„Je to súčasť takýchto podujatí. Strašne si to vážim, keďže sám seba nepovažujem za úspešnejšieho ako sú oni.“

Zastavujú ho olympijskí víťazi

Chára je obľúbenou hviezdou aj v olympijskej dedine. Fotky s ním si dávajú na sociálne siete známi či neznámi športovci. V prvých dňoch je najvyhľadávanejšou osobnosťou.

„Som prekvapený, až niekedy zaskočený, keď ma zastavia skvelí olympijskí víťazi a chcú sa so mnou odfotiť, alebo si vypýtajú autogram. Vôbec sa nepovažujem za celebritu. Skôr ja sám obdivujem každého jedného športovca, ktorý je na olympiáde, lebo určite odviedol obrovskú robotu.“

Kapitán Bostonu už poškuľoval v olympijskej dedine po bicykli, ktoré majú športovci k dispozícii. Je známe, že je veľkým obdivovateľom Petra Sagana, ktorého bol povzbudiť na Tour de France. Na bicykli sa premiestňoval aj medzi tréningami v poslednom finále NHL.

V stolnom tenise si nepinkol

„Je pekné vidieť, že sú všade bicykle. Skvelá a praktická myšlienka. Beriem to ako krásne spestrenie, keď môžu športovci vidieť kolegov takto sa presúvať po dedine. Hlavne, keď sú všetky farebné. Veľmi to podporujem, ale neviem presne, ktoré môžeme využiť, keďže viacero národov si priviezlo svoje.“

S Milanom Jurčinom, Jánom Lacom a Tomáš Marcinkom už vyskúšali herňu, ktorú majú v dedine. V stolnom tenise sa však Chárovi veľmi nedarilo.

„Prehral som. Hlavne, keď prišiel jeden starší ruský dobrovoľník, ktorý nás strašne rozbil. Bral si nás po jednom. Jediný, kto mu odolával, bol Milan Jurčina. Keď už som videl, ako si vybaľuje svoju profi raketu, tak som vedel, že je zle. Uhral som päť loptičiek z dvadsaťjedna,“ dodáva s úsmevom slovenský kapitán, ktorého zastavila po slovenských novinároch opäť skupinka zahraničných.