Chárov otec: „Na Zdena musí byť hrdé celé Slovensko"

Jedným z najdôležitejších ľudí v živote hokejového obrancu Zdena Cháru (34) je jeho otec Zdeněk.

Bývalý vrcholový zápasník svojmu synovi vždy veril a neprestával ho podporovať ani v časoch, keď ho od hokeja viacerí tréneri odhovárali. Pred odchodom do zámoria mu dal niekoľko ťažkých úloh vrátane zisku Stanleyho pohára.

Súčasný kapitán Bostonu Bruins mu ho v piatok doviezol domov a v sobotu ho spolu zdvihli na Trenčianskom hrade, o čom pred niekoľkými rokmi obaja snívali!

V Trenčíne je teraz vážny problém s ďalším smerovaním hokeja. Veríte, že synov úspech by ho mohol opäť nakopnúť?
„V prvom rade je to záplata za nevydarený svetový šampionát v domácom prostredí pre celý slovenský hokej. Keď už nám to tam nevyšlo, aspoň Zdenov zisk Stanleyho pohára potešil fanúšikov.“

To bola vraj jedna z požiadaviek, ktorú ste mu dali pred odchodom do zámoria. Je to tak?
„Bolo to asi pred pätnástimi rokmi. Povedal som mu moje želanie, že by som chcel, aby získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL, strelil tam hetrik a keď vyhrá Stanley Cup, aby ho zdvihol nad hlavu na Trenčianskom hrade. Teraz sa to stalo skutočnosťou.“

Ste na neho hrdý?
„Stále ho volám "náš malý", ale dokázal veľa a ktorý rodič by potom nebol hrdý? Urobil naozaj skvelý výsledok. Veď ako kapitán získal Norrisovu trofej, v tejto sezóne cenu Marka Messiera a aj Stanleyho pohár. Sme malá krajina a všetci musíme byť na Zdena hrdí!“

Keď už všetko, čo ste si spolu predsavzali, získal, čo by mohol ešte pridať? Napríklad aj v drese Slovenska?
„Čo by ešte mohol získať? No asi to už iba zopakovať. A keď nie on, sú ďalší adepti. Napríklad taký Marián Gáborík. Je to skvelý hokejista a bolo by výborné, keby bol ďalším Slovákom v poradí, ktorého meno pribune na Stanleyho pohári. Najlepšie už o rok. Horšie to už vidím s reprezentáciou. Táto generácia dorástla a mladých je málo. Zoberme si to na príklade NHL. Pred piatimi rokmi sme tam mali možno tridsať chlapcov a teraz ich spočítame pomaly na prstoch jednej ruky...“

Trofej pre víťaza NHL si už vo svojej histórii užila svoje. Dopriali ste jej tiež nejaký extrémnejší kúsok?
„To nie, boli sme pozorní. Som presvedčený, že tento pohár si zaslúži určitý rešpekt a úctu. Zdeno je dosť rozumný, aby to cítil podobne. Človek si to musí vážiť a nerobiť zbytočné hlúposti ako som čítal, že niekto dal z neho žrať koňom a podobne.“

Ako ste si užili dvojdňové oslavy v Bratislave a v Trenčíne?
„Do hlavného mesta som nešiel, to som nechal na mladého. Nech si to užije sám a vie aké to je, keď ho ľudia naháňajú (smiech). Na námestí v Trenčíne bolo strašne veľa ľudí, vytvorili skvelú atmosféru. Najviac som si však užil asi súkromnú oslavu v piatok večer. Stretli sme sa v úzkom rodinnom kruhu, všetci spolu sme sa pri pohári tešili a fotografovali. Bolo to naozaj príjemné. Inak si to užijete v súkromí, ako pred tisícovým davom.“

Je známe, že so synom máte veľmi blízky vzťah. Dali ste mu pred oslavami nejakú radu, tak ako kedysi pred odchodom do zámoria?
„Odkedy priletel na Slovensko sme sa takmer ani nevideli. Zväčša sme spolu iba telefonovali. On má totiž stále strašne nabitý program. Z domu odíde ráno o siedmej a vráti sa večer o desiatej. Doteraz sme vždy spolu v lete trénovali, ale momentálne bol poriadne vyťažený, striedal akciu za akciou. Počkám, keď pohár odíde a utíchne to. Potom už budeme mať aj čas, aby sme si spolu posedeli a porozprávali sa.“